Povrchovej kontaminácii sa dá zabrániť predovšetkým dôkladným opláchnutím jatočných kusov prúdom pitnej vody (v žiadnom prípade použitím utierok, ktoré nie sú sterilné a naviac mikroorganizmy skôr zatlačia do mäsa). Ďalšou dostatočnou prekážkou je aplikácia aditív, ktoré znižujú povrchovú kontamináciu. Pre povrchovú dekontamináciu bolo navrhnutých mnoho preparátov. V zásade pracujú na princípe zníženia pH, zníženia vodnej aktivity alebo priameho usmrtenia mikróbov špecifickým spôsobom. Veľmi často sa dá využiť výhodná kombinácia niekoľkých kyselín, ktoré sa vo svojich špecifických účinkoch spolu so znížením pH doplňujú (synergický efekt). Preparáty, ktoré znižujú aktivitu vody, sa v tomto zmysle nejavia príliž vhodné, pretože majú vplyv na organoleptické vlastnosti, hlavne slanú chuť, ktorá tu nie je žiadúca. Ak by sa aktivita vody znížila osušením, má to vplyv na zhoršenie vnemu šťavnatosti mäsa a má to aj negatívny dopad na ekonomiku výroby kvôli hmotnostným stratám. Výsledky experimentov ukazujú, že je vhodné ošetriť povrch mäsa krátko po tom, ako bol kontaminovaný a príslušná mikroflóra je zatiaľ sústredená na povrchu. Je možné ošetriť jatočne opracovanú hydinu, hovädzí dobytok aj ošípané. Povrchová dekontaminácia sa však ukázala výhodná aj pre zvýšenie údržnosti výsekového mäsa. Aj mleté polotovary alebo výrobky vyrobené zo suroviny s dekontaminovaným povrchom majú nižší obsah mikroorganizmov. Jednoznačne sa osvedčila povrchová dekontaminácia pôsobením organických kyselín. Pre tento účel sa ukazuje vhodná ako samotná kyselina mliečna, tak aj zmes organických kyselín. Povrchové zníženie pH ihneď po porážke viedlo ku zníženiu kontaminácie v povrchových vrstvách a znamenalo oddialenie mikrobiálneho rastu. Mäso takto ošetrené bolo samozrejme aj vhodnejšou surovinou pre ďalšie spracovanie v mäsovej výrobe. Povrchové ošetrenie kyselinou mliečnou sa ukázalo výhodné aj pre ošetrenie suroviny na mechanickú separáciu mäsa a znamenalo zlepšenie akosti mechanicky separovaného mäsa.